Na úvod blogu

Sponzorovaný hosting od WebSupport.sk
Vlastný virtuálny server od 5,65 € od WebSupport.sk

  • 2008
  • Apr
  • 3

Parkovanie

Automobil. Už to slovo samotné naznačuje, že sa jedná o mobilné zariadenie. Napriek tomu, prevážnu časť svojho života stojí niekde zaparkované. A tak ide o predmet, ktorý sa nepoužíva, len zaberá niekde miesto (myslím na auto zaparkované na verejných priestoroch, nie v garáži). Z toho dôvodu venujem určitú pozornosť zaparkovaniu môjho auta. Aby to auto nebolo len tak voľne pohodené na ulici, nebolo prekážkou ostatným účastníkom cestnej premávky, chodcom a taktiež aby bolo chránené, dodržujem niekoľko zásad. Za dlhé roky jazdenia som už videl všelijako zaparkované autá, ktorých vodiči "sú sami na svete". Bezohľadných vodičov, ktorí zablokujú iné autá, či blokujú chodník. Nešikovných, ktorí poškodzujú vlastné, ale aj cudzie autá, trávniky, kontajnery, ale aj domy. Aby som k nim nepatril, parkujem nasledovne.

Pozdĺžne parkovanie na ulici - auto zaparkujem pár centimetrov od obrubníka. Nedávam ho tesne k obrubníku. Chránim tak kolesá a puklice od poškodenia. Ak nemusím (nie je prikázané dopravnou značkou), nevychádzam na obrubník. Ak nie je obrubník, zastavím tesne na kraji spevnenej plochy. Neparkujem do blata, kaluží, na tesno a podobne. Samozrejme, ak sú také obmedzenia, cestujúcich z tej strany nechám vystúpiť a až potom dokončím zaparkovanie. Pred, aj za autom sa snažím ponechať voľný priestor minimálne trištvrte metra.

Priečne parkovanie na ulici - vždy zaparkujem cúvaním. S teplým motorom a pri nižšej spotrebe spravím tento pomalý manéver. A keď potrebujem odísť, aj so studeným motorom už priamo vychádzam z parkovacieho miesta a už "cestujem". Tak nemusím robiť rôzne manévre pri vysokej spotrebe. Pri vychádzaní z parkoviska mám dobrý výhľad na cestu, čo by som nemal, ak by som z parkoviska musel cúvať a vedľa stojace autá by mi bránili vo výhľade. Nezaparkujem auto nad obrubník. Zvuk škrípajúceho spojleru je nepríjemný a nehovorím o odtrhnutom výfuku.

Parkovacie miesta vyznačené čiarami - tu vždy zaparkujem na stred medzi čiary. Tak dám možnosť aj iným zaparkovať, tiež aby si mohli otvoriť dvere. Nehanbím sa vyhľadať iné miesto, keď zdanlivo voľné miesto je stiesnené zaparkovaným autom, ktoré si "vzalo čiaru medzi kolesá".

Výber miesta a predvídavosť sú dôležité. Veľakrát je ťažké, až nemožné si nájsť vhodné miesto, ale oplatí sa myslieť hlavou. Neparkujem priamo pod stromom. Obzvlášť v daždi a pri silnejšom vetre je to nevhodné. Padajúce listy, konáre a vtáčí trus sa mi nechce čistiť z auta. Okrem toho, rôzne lepkavé šťavy kvapkajúce v lete zo stromu sa veľmi ťažko odstraňujú z auta. V zime hrozí poškodenie padajúcim konárom (zaťaženým snehom). Neparkujem pri stavbe, pod lešením, ani pod dosahom žeriavu. Nepotrebujem kladivo murára, ktoré mi pristane na prístrojovej doske cez okno, ani kubík betónu na streche. V zime neparkujem na miestach, kde na auto môže spadnúť sneh zo strechy, alebo cencúle. Neparkujem v kaluži a snehovej kaši, tie do rána zamrznú a vysekávať kolesá z ľadu je namáhavé. Keď už musím zaparkovať do vysokého snehu, ujazdím sneh jazdou dvakrát trikrát dopredu a dozadu. Pred autom sa snažím udržať voľný priestor. Snehová bariéra z kašovitého snehu, čo nahrnú cestári pri odpratávaní ciest, do rána zamrzne na tvrdosť betónu. Oplatí sa vybehnúť s lopatou na 5 minút a odstrániť sneh.

V krátkosti to sú moje zásady parkovania. Zdajú sa vám detinské, naivné, alebo pritiahnuté za vlasy? Ale mne sa osvedčili. Za dlhé roky ani raz som nepoškodil svoje a ani cudzie auto pri parkovaní.

Na záver ešte jedna príhoda. Pred pár rokmi sme boli na jednej horskej chate. Po obede sme s kolegami vyšli na cigaretu pred budovu. Na rohu budovy vo výške tretieho poschodia z odkvapovej rúry visel jeden cencúľ statočných rozmerov. Bol dlhý vyše jeden a pol metra a musel vážiť niekoľko desiatok kilogramov. Práve prifrčalo nejaké zásobovacie auto, vodič ho zaparkoval priamo pod ten cencúľ. Keď vystúpil, vravím mu "Ja by som tu neparkoval" a len pohľadom som mu ukázal na cencúľ. Vodič sa najprv chcel ohradiť, že čo sa do neho starám, ale potom sadol do auta, vycúval z toho miesta a bez slova zašiel do budovy si riešiť svoje záležitosti. O pár minút s veľkým rachotom spadol cencúľ aj s kusom odtrhnutého odkvapu na miesto, kde predtým bolo zaparkované to auto. Keď vodič vybehol z budovy a videl ľadovú triešť na kapote svojho, inak nepoškodeného auta, s úsmevom poďakoval a s trasúcimi rukami ponúkal cigarety okolostojacim.

Pridať komentár

hore