Je jedno, akým smerom sa vydáte na cestu. Na kraji každej cesty vidíte postavené kríže. Sú pripomienkou na tragické udalosti. Sú spomienkou pozostalých na svojich blízkych, ktorí zbytočne prišli o život pri dopravných nehodách. Mali by byť aj varovaním pre vodičov, že aká je tenká hranica medzi životom a smrťou. Je tu ale slovo ALE.

Naša legislatíva nijak zvlášť nereguluje stavbu takých krížov. A aj keď, kríže sú tolerované skôr z nevšímavosti, či nezáujmu. Aj preto kríže rastú pri cestách. Drevené, oceľové, kamenné. A tak mnohé kríže priamo ohrozujú účastníkov cestnej premávky. Prekvapila vás táto veta? Vysvetlím, na čo myslím. Napríklad, keď nastane dopravná situácia, že si vodič má vybrať medzi čelnou zrážkou s protiidúcim autom a vybehnutím z cesty do poľa, určite si vyberie výbeh do poľa. A na to rozhodnutie má iba desatiny sekundy. V ceste mu ale stojí kríž. Podvedome strhne volant a auto je na streche. A aj keď neskončí na streche, má zbytočne poškodené auto. Mnohé kríže sú zabudované v odolných kamenných, či betónových základoch. Pri nabehnutí na taký kríž ...

Pred niekoľkými rokmi na východe Slovenska mladý chlap so svojou kamarátkou šli na motorke. Dostali šmyk a vyleteli do trávy. Šmýkajúca sa motorka zlomila kríž pri ceste. Vodič sa prešmykol tesne pri kríži, jeho kamarátka si rozpárala brucho na zlomenom kríži. Neviem, či to prežila. Keby tam nebol kríž, po páde sa mohli oprášiť a možno aj pokračovať v jazde.

Určite som nechcel byť bezcitný, ale mám otázku. Stavať, alebo nestavať kríže pri cestách? Stavať, ale s rozumom. Aj pre túto záležitosť by mali platiť nejaké pravidlá, alebo aspoň ohľaduplnosť. Mali by sa stanoviť zásady pre voľbu materiálu kríža a jeho základu, jeho maximálne rozmery a priestorové obmedzenia. To preto, aby žiaľ jedných neohrozoval druhých.