Na úvod blogu

Sponzorovaný hosting od WebSupport.sk
Vlastný virtuálny server od 5,65 € od WebSupport.sk

  • 2008
  • Okt
  • 25

Jazda v zime

Pred pár dňami napadol prvý (centimetrový) sneh na Donovaloch a okamžite spôsobil kalamitu a kilometrové fronty čakajúcich áut. Média horlivo informovali o prekvapených vodičoch, prekvapených cestároch a aj o príčinách niekoľkých nehôd, ktoré sa stali v ten deň na kopci. Dokola a stále sa zdôrazňoval význam zimných pneumatík (ďalej iba ZP). Ako príčinu nehôd uvádzali neprezuté pneumatiky. Práve tie zavádzajúce informácie o glorifikovaní ZP ma vyprovokovali k napísaniu tohto článku.

Iba posledných päť rokov používam ZP v zimnom období. Pred tým skoro štyrikrát toľko rokov som jazdil na obyčajných pneumatikách. Zdôrazňujem, že som nikdy nemal nehodu z dôvodu použitia "nevhodných" pneumatík a nikdy som nebol prekvapený zo snehu a námrazy v zimnom období. Nepochybujem o lepších vlastnostiach ZP na snehu, námraze, ale aj na suchej či mokrej vozovke, ak tá vozovka je chladná (udávajú sa teploty asi pod 7°C). Seriózne testy a merania uvádzajú približne o 20% kratšiu brzdnú dráhu v prospech ZP, lepší prenos trakčnej sily na vozovku a tiež lepšie vedenie vozidla v stope. To všetko je pravda o ZP a preto som sa aj pred rokmi rozhodol, že v zime budem jazdiť na zimnom obutí (a čoskoro nás aj zákon k tomu donúti). Odmietam ale názory, správy a reklamné rečičky o všemocnosti ZP.

Príčinou nehôd v zime nie sú pneumatiky, ale hmota medzi volantom a sedačkou vodiča, teda nezodpovedný vodič. Vozidlo môže byť vybavené najlepšími ZP, elektronickými systémami, ABS, ESP, prístrojová doska môže pískať a blikať, že je nízka vonkajšia teplota, ale o rýchlosti a (ne)zodpovednom spôsobe jazdy rozhoduje vodič. Fyzikálne zákony neoklame ani najlepšie vybavenie vozidla, tie môžu iba napomáhať vodičovi v kritickej situácii. Nikdy ale nevyriešia danú situáciu. Najdôležitejším predpokladom bezpečnej jazdy v zime je zodpovedný, predvídavý, odpočinutý a psychicky vyrovnaný vodič. Až v druhom rade nasleduje bezchybne pripravené vozidlo na zimu.

Mne už pred jazdou je jasné, kam sa chcem dostať. Poznám aspoň približnú vzdialenosť do cieľa, či na trase je horský priechod, či cesta vedie po rovinke, či je tam úsek s častými dopravnými zápchami a podobne. Zistím si dopravnú situáciu na trase. Jednoducho povedané, pripravím sa na cestu. A ak mi ide aj o čas príchodu, viem odhadnúť približný čas jazdy a z neho aj čas, kedy sa musím vydať na cestu. Samozrejme, v zimnom období tento čas musím odhadovať s rezervou. Celá táto teoretická príprava na jazdu zaberie menej času, ako prečítať predchádzajúcich šesť viet. Jednoducho mi ide o to, aby som sa na ceste neplašil pre časovú tieseň. Nezabúdam ani na správne oblečenie a obutie. V hrubej zimnej bunde je pohyb vodiča nepohodlný a obmedzený. V zimných topánkach s hrubou podrážkou nie sú cítiť pedály. Vhodné oblečenie a obutie vodiča má výrazný vplyv na bezpečnú jazdu.

Ak je auto zasnežené, či zamrznuté, pred jazdou ho celé očistím od snehu a námrazy a to bez ohľadu na to, či mám pred sebou 5, alebo 200km. Voziť sneh na aute je neekonomické, nebezpečné a bezohľadné voči ostatným. Všetky okná musím mať čisté. Nestačí mi malý priezor nad volantom, nehrám sa na tankistu. Jazdu začínam nižšou rýchlosťou. Počas jazdy nechám zahriať motor, prevodovku, olejové náplne. Neohrievam stojace auto na sídlisku pod oknami susedov. Pri ozaj nízkych teplotách nechám aj mierne pootvorené okno a zapnutý ventilátor, aby vlhkosť z vydychovaného vzduchu neprimŕzala na vnútornú stranu okien. Celé zahrievanie trvá možno dva kilometre, potom už môžem zavrieť okno a pustiť kúrenie na potrebný výkon. Ak je nutné, aj počas cesty zastavím na bezpečnom mieste a znovu očistím auto, hlavne svetlá, okná a stierače. Pritom nezabudnem skontrolovať a očistiť od snehu aj priestor medzi kolesami a blatníkmi.

Snažím sa jazdiť plynulo a predvídavo, aby som nemusel vykonávať prudké zmeny rýchlosti a smeru. Tak zabránim tomu, aby sa auto dostalo do šmyku. Šmyky na ceste a zúrivé hrabanie kolies pri rozbehu sú možno efektné vo filmoch, ale nepatria do bežnej premávky. Svedčia iba o nezvládaní vozidla nešikovným vodičom. Na bezpečnom a rovnom úseku (určite nie v kolóne) zistím hraničnú, bezpečnú rýchlosť, kedy auto ešte reaguje na moje pokyny. Na to stačí mierne pootočiť volantom doľava, doprava a sú cítiť reakcie auta. Využívam hlavne brzdenie motorom, nebrzdím v zákrute, ale pred zákrutou. Zákrutu už prechádzam s nohou na plyne. Citlivým ovládaním plynového pedálu zaistím aby sa hnacie kolesá nepretáčali a nedostali do šmyku. Pri jazde do kopca, keď hnacie kolesá sa začnú prešmykovať (hrabať), stačí mierne povoliť plynový pedál a vyrovnať tak hnaciu silu s trecou silou (a nájsť si lepšiu stopu). Tu nepomôžu stovky koní pod kapotou, ani hrubá sila. Rozbeh do kopca je tá správna skúška zručnosti. Aby auto sa nespustilo dozadu, ale tiež, aby kolesá "nehrabali", pomôžem si aj ručnou brzdou. Tu ide o súčasnú a správnu súhru nôh a rúk. Pridávať plyn, spúšťať spojku, uvoľňovať ručnú brzdu a ešte jednou rukou aj udržať (riadiť) auto v správnom smere. To je dobré si nacvičiť vopred. Jazda z kopca je nebezpečnejšia ako do kopca. Rozbehnuté a neovládateľné auto dole kopcom na zľadovatenej vozovke je hotová tragédia. A preto jazdím so zaradenou rýchlosťou o stupeň nižšou a pomalšie, ako by som zvládal smerom hore. Stále na motorovej brzde a len občas si pribrzďujem, aj to na rovnom úseku, aby som nedostal auto do šmyku. Dodržujem väčší odstup od vozidla vpredu. Využívam tú najlepšiu stopu, ktoré mi dovoľujú okolnosti. Mnohokrát stačí jazdiť o pár centimetrov vľavo, či vpravo, kde stopa je drsnejšia, alebo posypový štrk je hustejšie. Napriek všetkej opatrnosti vodiča sa auto môže dostať do šmyku. Najdôležitejšie je nezmätkovať, ale situáciu riešiť chladnou hlavou. Ľahko sa to hovorí, ťažšie to splniť. Je najlepšie si nacvičiť zvládanie šmykov dopredu niekde na bezpečnom mieste. Určite nie v premávke a na ostro! A keď už, tak radšej vraziť do snehovej bariéry na kraji cesty, ako čelne sa zraziť s protiidúcim autom.

Druhým, ale tiež významným predpokladom bezpečnej jazdy v zime je dobre technicky pripravené a vybavené vozidlo. Bezchybná elektroinštalácia a osvetlenie, funkčné brzdy, predovšetkým súmerne zaberajúce brzdy, ale aj tie ospevované ZP a snehové reťaze vám ušetria veľa vrások na čele. Netreba zabudnúť na čisté okná a svetlá, na náplň do ostrekovača, namiešanú na správnu teplotu tuhnutia a na funkčné stierače. Na stabilitu vozidla má veľký vplyv rozloženie nákladu vo vozidle. Predstavte si malý extrém, keď vodič jazdí sám, vozidlo je prázdne a za ním je zapriahnutý vozík so 400kg cementom. Akú stabilitu môže mať taká súprava?

V tomto článku som načrtol iba niekoľko rád, ktoré majú vplyv na bezpečnú jazdu v zime. Všetky, a mnohé iné som využíval aj na spomínaných Donovaloch, ktorý kopec som mnohokrát prešiel v zime i v lete. Ako ste si mohli všimnúť, nikde som nepísal, že v zime jazdím pomaly. Jazdím svižne, ale zvolím si bezpečnú rýchlosť, kedy vozidlo mám pevne v rukách a reaguje na moje pokyny. Aj keby tá rýchlosť bola iba 30km/h. Rôznych rád a grifov je ďaleko viac, sú nimi plné časopisy, knihy, internet a médiá. Nemal som za cieľ (ani možnosť) vám predložiť ucelený súbor všemocných rád, ale chcel som poukázať na fakt, že ZP sú i keď dôležitým, ale iba nejakým percentom pre zvýšenie bezpečnosti na ceste v zime. ZP nie sú všemocným liekom na zasnežené cesty, ale svoju dôležitú úlohu plnia spolu s ostatnými faktormi.

Na záver ešte malá, ale poučná príhoda z mnohých, čo som zažil v zime. Spomínam na 6. januára tento rok, išiel som po rýchlostnej ceste pri Tornali. Tam je povolená stovka, ale pri rýchlosti nad 60km/h už auto sa dostávalo do šmyku na čerstvom, asi 6-8cm mokrom snehu. Tak som držal rýchlosť tesne pod tou hranicou. Samozrejme, čiernemu bavoráku za mnou to nestačilo a predbehol ma približne osemdesiatkou. Okrem toho, že mi celé auto zaprasil tou mokrou brečkou, ešte niekoľko sto metrov mu lietal zadok v šmyku. Na tých pohyboch bolo vidieť zúfalstvo vodiča. Striedavo blikali brzdové svetlá, alebo sa vyvalil z neho dym po prudkom pridaní plynu. Asi spolujazdec mu radil, alebo rýchlo listoval manuál? Mal vážne problémy udržať auto na ceste. Skôr si myslím, že ho udržala samotná zotrvačnosť na rovinke, ktorá by ho naopak, v zákrute zabila. Mali sme šťastie, bol to rovný úsek a okrem nás žiadne iné auto nebolo v dostrelu.

Pridať komentár

hore