Keď na počítači riešime nejaké úlohy, problémy, alebo sa chceme len tak zabávať, potrebujeme programové vybavenie. V krajnom prípade si ich môžeme kúpiť priamo v kamennom, alebo internetovom obchode. Na internete je ale možné nájsť aplikácie, programy a utility od výmyslu sveta. Ďalším zdrojom sú rôzne počítačové časopisy a odborná literatúra, v ktorých ako príloha je CD (DVD) s programami. Tie programy sú rôzne veľké, viac alebo menej komplexné, alebo špecializované. Sú za poplatok, alebo zadarmo. Ale ako sa zorientovať v záplave dostupných programov, ako ich odskúšať a pritom sa nepopáliť, nestrácať čas, neprísť o cenné údaje na disku, alebo v najhoršom prípade nezničiť počítač?

Kedysi dávno, keď som získal nejaký nový, zaujímavý program, ihneď som ho nainštaloval do počítača. Veľakrát o pár dní som zistil, že ho ani nepotrebujem, nevyhovuje mojim požiadavkám, nerobí to, čo od neho očakávam, tak som ho odinštaloval. A keďže prakticky žiadny program nie je schopný sa odinštalovať bezo zvyšku, počítač sa mi pomaly naplnil balastom, nepotrebnými súbormi a musel som veľakrát "vyšúrovať" počítač, nakoniec aj preinštalovať celý operačný systém (ďalej OS). Tak to šlo až do druhej či tretej celkovej reinštalácie počítača. Na vlastných chybách som sa naučil, že program, o ktorom som sa dozvedel, stiahol z internetu, alebo inak získal, netreba hneď nainštalovať. Nadšenie častokrát do dvoch dní vychladne. Stanovil som si vlastné zásady a postupy inštalácie programov.

Je dôležité si uvedomiť, alebo skôr rozhodnúť, či ten a ten program vôbec potrebujem. Keď moja odpoveď je áno, potom si o ňom preštudujem informácie a recenzie na internete, časopisoch. Za prvoradé považujem výber zdroja získavania programov. Za bezpečné považujem preberanie programov iba priamo od výrobcu stiahnutím z jeho stránky, alebo z CD príloh kvalitných počítačových časopisov. Tie často uvádzajú špeciálne edície programov zadarmo, ktoré by inak boli za poplatok. V prípade, že program získam od známeho (to robím iba v krajnom prípade), najprv vždy urobím kontrolu na vírusy a inú háveď. Neberiem žiadne kreknuté a inak podomácky upravované verzie. Pred veľkými, komplexnými programami vždy dávam prednosť malým, jednoúčelovým programom a aj z nich programom, ktoré sa nemusia inštalovať, len rozbaliť nejaký skomprimovaný balík. Tie programy ani nič nezapisujú do systémových registrov na rozdiel od inštalačných programov, ktoré sa vždy "nasáčkujú" do registrov. Vo väčšine prípadov sa to deje úplne zbytočne, lebo zápisy do registrov mnohokrát nemajú žiadny vplyv na funkčnosť programu.

A teraz som sa dostal k tomu najdôležitejšiemu. Všetky programy ktoré chcem odskúšať, najprv nainštalujem do virtuálneho počítača (ďalej VP). VP je vlastne program vo fyzickom počítači, do ktorého programu, lepšie povedané, pod ktorým programom môžete nainštalovať ďalší OS a funguje ako ďalší počítač v počítači. Ten môže byť napríklad aj ten istý OS, ktorý máte fyzicky nainštalovaný vo svojom počítači, alebo nejaký iný. Môžete nainštalovať aj viac OS a teda VP, ste obmedzený iba kapacitou disku vášho fyzického počítača. Istý čas ako VP som používal Virtual Machine firmy VMware, ale skoro som prešiel na VirtualBOX od firmy Innotek, teraz Oracle. Som s ním maximálne spokojný, má malé nároky na počítač, zaberie iba asi 35MB na disku, chodí svižne už aj s pamäťou 512MB, "hovorí česky", je spoľahlivý a je zadarmo. Pod ním som nainštaloval taký istý OS, ako mám vo fyzickom počítači. Pretože ho používam hlavne ako testovací nástroj, vytvoril som ho iba ako VP s kapacitou disku 4GB, ale dodržal som rovnakú adresárovú štruktúru, akú mám vo fyzickom počítači. Tak sa mi na disku fyzického počítača vytvoril jeden 4GB veľký súbor, ten je vlastne celý virtuálny počítač. Ten súbor som zálohoval a už môžem experimentovať. Nemusím sa báť neželaných funkcií testovaného programu, pádu systému a podobne. Keď dôjde k nejakému problému, jednoducho nahradím ten 4GB súbor zo zálohy, nemusím preinštalovávať celý VP a hlavne nič zlé sa nestane so skutočným fyzickým počítačom a s jeho OS. Podrobný popis programu VirtualBOX, jeho inštaláciu, nastavenia, možnosti a iné informácie tu nebudem popisovať, na internete nájdete dostatok relevantných informácií.

Na nasledujúcom obrázku vidíte príklad ako beží pod operačným systémom Windows XP program VitualBOX (vľavo hore). V ňom je spustený virtuálny počítač tiež s operačným systémom Windows XP (vpravo), na ktorom je spustený prehliadač Opera.

Ešte pár slov k postupu pri testovaní programov. Do VP nainštalujem program, ktorý chcem vyskúšať. Po inštalácii ho nespúšťam, najprv sa pozriem ako a aké súbory sa zapísali do mnou zvoleného adresára, aký má objem celý program a podobne. Potom urobím kontroly na vírusy, spyware a iné neželané ohrozenia. Ak je všetko v poriadku, môžem sa s novým programom pohrať. Po niekoľkodňovom testovaní a keď sa rozhodnem, že mi vyhovuje, najprv vyskúšam možnosť, preniesť tento program už naostro do fyzického počítača (napríklad pomocou USB kľúča). Spravím to tak, že vo VP iba skomprimujem celý adresár, kde som ho nainštaloval a vyskúšam ho rozbaliť v počítači. V drvivej väčšine program po rozbalení je plne funkčný, to znamená, že nebudem ho ani inštalovať z inštalačného balíka, používam iba rozbalenú verziu. Tak som ochránil aj systémové registre od zbytočných zápisov do nich, ktoré by nastali pri riadnej inštalácii. Jeho prípadná odinštalácia je potom tiež jednoduchá, stačí ho len zmazať z disku. Ale ak takto rozbalený program nefunguje, riadne ho nainštalujem z inštalačného balíka, veď som ho už otestoval a sa rozhodol, že ho chcem.

Tento postup používam už niekoľko rokov. Samozrejme, je trochu kostrbatejší, ako priamo nainštalovať nejaký program do počítača, ale od tej doby mám pokoj. Nemusím preinštalovávať OS v počítači, nemám žiadne problémy s vírusmi, spywérom a inými škodlivými kódmi. Počítač nemám zahltený zabudnutými a nepotrebnými súbormi, stále pracuje svižne a bez problémov.